Druhý z mýtov o posunkovom jazyku, ktorý bežne stretávame medzi ľuďmi, laikmi, nezainteresovanými odborníkmi, je, že posunkový jazyk je súbor, sústava gest. Je to tak? Naša odpoveď je nie!!!
Môžeme povedať, že človek v hovorenom jazyku svoj verbálny prejav sprevádza alebo nahrádza neverbálnym prejavom. Medzi neverbálnymi prejavmi patria výrazy tváre, postoje tela a používanie gest.
 Gesto jemnej rozvážnosti |
 Víťazné gesto |
Pri používaní gest a používaní posunkov v slovenskom posunkovom jazyku sa zapájajú ruky, mimika, pohyby a pozície tela, preto sú také navonok totožné, zhodné.
Gesto sa od posunkového jazyka líši. Gesto môžeme charakterizovať ako spontánny pohyb či pohyby rukou a tela, ktorými viac či menej uvedomele sprevádzame či nahradíme svoj verbálny prejav. Pre vytváranie a produkciu gest neexistujú žiadne pravidlá. Každý človek gestikuluje svojim vlastným spôsobom, a to v závislosti na svojom temperamente a tiež na kultúre, v ktorej vyrastá (určite si spomeniete ako príklad výraznej gestikulácie Talianov). Mnohé gestá sú medzinárodne zdieľané a zrozumiteľné (Kohutová – Kuchařová, 2005, s. 20).
Rozdiely medzi posunkovým jazykom a gest:
| Posunkový jazyk (PJ) | Gestá |
| posunkový jazyk je verbálny jazyk, ale nevokálny (=nezvukový) jazyk | gestá patria do neverbálnej komunikácie |
| používateľ PJ posunkuje pri svojom posunkovom priestore. Je to priestor, ktorý je ohraničený zhruba rozpaženými lakťami, temenom hlavy a pásom | pri gestikulácii nie je neobmedzený priestor |
| posunok má svoju vnútornú štruktúru, je možné rozdeliť na menšie jednotky – tzv. komponenty posunku | gesto nemá vnútornú štruktúru, nemôže rozdeliť na menšie jednotky |
Ako sme hore uviedli o komponentoch posunku, medzi ne patria tvar ruky, miesto artikulácie v priestore a pohyb ruky v priestore.
Ukážeme jeden príklad posunku „biely“ v slovenskom znakovom jazyku:
 Posunok „biely“ |
 Tvar ruky – palec |
 Miesto artikulácie horné prsia |
Pohyb ruky – dolu,
krátky, opakovaný
Komponenty posunku:
- tvar ruky – to je tvar, aký zaujíma ruka pri posunkovaní - prsty, dlaň a zápästie. Dlaň môže byť otvorená, zovretá v päsť, prsty narovnané, zohnuté, prípadne jeden narovnaný, iné zovreté;
- miesto artikulácie v priestore– je to oblasť, v ktorej sa vykonávajú takmer všetky pohyby posunkového jazyka - posunkový priestor
- pohyb ruky v priestore – môžeme rozlišovať pohyby prstov, zápästia, smerovanie posunkov – zhora nadol, zdola nahor, nabok od seba a k sebe, krúživé pohyby a pod.
Jednotlivé komponenty posunku (tvar ruky, miesto artikulácie a pohyb ruky) sami o sebe význam nenesú, ale sú schopné ich rozlíšiť. Najprv vysvetlíme na situácii v slovenskom jazyku. V slovenskom jazyku sú jednotlivé slová zložené z menších jednotiek – hlások tzv. fonémov. Tie sami o sebe význam nemajú, ale rozlišujú ich. Napríklad v slovenčine máme tieto slová:
Podobné to platí aj v posunkovom jazyku. V slovenskom posunkovom jazyku môžeme nájsť dvojice, výnimočne i trojice posunkov, ktoré sú v manuálnej zložke jazyka (je to zložka jazyka sprevádzaná rukami, posunkami) sa líši len jedným komponentom a majú dosť odlišné významy, napríklad:
- komponenty sa odlišujú v tvare ruky
- komponenty sa odlišujú v mieste artikulácie v priestore
- komponenty sa odlišujú v pohybe ruky v priestore
 zabávať sa |
 robiť |
 Trenčín |
 izba |
 alkohol |
 zdravý |
 štvrtok |
Najmenšie jednotky jazyka - hlásky, ktoré dokážu zmeniť význam celého slova, platí to i v posunkovom jazyku – komponenty. Oproti tomu gesto nedokáže rozdeliť na menšie jednotky jazyka, čiže nemá vnútornú štruktúru.
Simultánne pri posunkovaní (manuálna zložka jazyka) sa prejavujú aj nemanuálne zložky jazyka – mimika, pohyby a pozícia hlavy a hornej časti trupu. Podľa Vysučka (2008, s. 13) mimikou „sa rozlišuje napríklad typy slovesného spôsobu, t.j, rozkaz, podmienka alebo druhy otázok, doplňovací či zisťovací. Nemanuálne prvky tiež zastupuje v hovorenom jazyku napríklad intonáciu, ktorá je schopná niesť a modifikovať význam.“
Ale ako počujúci i rovnako nepočujúci používajú svoj prejav i neverbálne, napríklad prekvapenie, strach, hnev, šťastie, smútok,...
Zdroj
- KOHUTOVA, J. – KUCHAŘOVA, L. Gesto a znak. In Kuchařová, L. Jazyk neslyšících. [interný materiál]. Praha : UCJTK FF UK, 2005, s. 20-25.
- MACUROVÁ, A. Nepublikovaná prednáška na FF UK v Prahe. [predmet Štruktúra a fungovanie znakového jazyka, 22.2.2008].
- VYSUČEK, P. Specifické znaky v českém znakovém jazyce. 1. vyd. Praha: ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-54-3.
Připojte se! 