Posunkový jazyk je neverbálna komunikácia?

Tento referát úzko súvisí s predchádzajúcim referátom v Infonepe 7-8/2008, či je posunkový jazyk sústavou gest - nie.

Môžeme sa zamyslieť, prečo je posunkový jazyk chybne označovaný ako neverbálny jazykový systém. Odpoveď spočíva v tom, že každý posunkový jazyk sa od hovoreného jazyka odlišuje na prvý pohľad typom komunikačného kanálu, čiže v prijímaní a v spôsoboch vyjadrovania. Hovorený jazyk „počuje“ a „hovorí“ a posunkový jazyk „vidí“ a „posunkuje“. Inými slovami: hovorený jazyk sa pri komunikácii využíva audio-orálnym kanálom. A komunikácia nepočujúcich sa odohráva primárne vo vizuálno-motorickom kanáli. Čiže posunkový jazyk je vizuálno-motorický jazyk, za ktorý počujúci laici vnímajú ako súčasť neverbálnej komunikácie.

Ďalej pri slove „verbálny“ si väčšina osôb myslí v zmysle „vyslovovaný“. V skutočnosti je to v zmysle „slovný“. Posunkový jazyk je verbálny, ale nonvokálny (=nezvukový) jazyk.

Pri svojom hovorenom prejave - jazyku počujúci používajú aj paralingvistické prostriedky. Paralingvistické prostriedky sú zvukové prejavy reči, ktoré nedokážeme zapísať či uviesť v písomnej podobe, ale môžu meniť zmysel povedaného. Sem patria: hlasitosť reči (ako osoba vysloví slovo - hlasnejšie alebo tichšie), tempo reči (ako osoba odpovedá, reaguje – rýchlo alebo pomaly), tón hlasu (ako osoba vysloví slovo – nespokojne, ironicky, priateľsky, útočne,...).

Aj posunkový jazyk má svoje paralingvistické prostriedky – mimika, pohyby a poloha hlavy a hornej časti trupu. Sú to takzvané nemanuálne prvky jazyka v slovenskom posunkovom jazyku (ďalej len SPJ).

V predchádzajúcom referáte, či je posunkový jazyk sústavou gest alebo nie, sme vás oboznámili o komponentoch posunku. K nim patria - tvar ruky, miesto artikulácie v priestore a pohyb ruky v priestore. Tieto sa nazývajú manuálne prvky jazyka v SPJ.

Musíme si uvedomiť, že u SPJ posunky môžeme vytvárať, produkovať a vnímať súčasne, dokážu naraz povedať najmenej dve informácie – simultánnosť. U hovoreného

jazyka slová môžeme vyjadriť, produkovať a počúvať súčasne, ale musí byť produkovaný postupne slovo za slovom - lineárne. Uvádzame príklady u simultánnosti SPJ:

dva mesiace loď pláva za prvé mama

Simultánne sa môžu prejaviť aj naraz manuálne prvky jazyka (tvar ruky, miesto artikulácie v priestore a pohyb ruky v priestore) a nemanuálne prvky jazyka (mimika, pohyby a pozícia hlavy a hornej časti trupu).

Podľa Vysučka (2008, s. 13) mimikou „sa rozlišujú napríklad typy slovesného spôsobu, t. j. rozkaz, podmienka alebo druhy otázok, doplňovací či zisťovací.“ Pri doplňovacej otázke ide o otázky typu kto?, čo?, prečo?,... a pri zisťovacej otázke ide o odpoveď na otázky – áno alebo nie. Okrem typov slovesného spôsobu mimikou sa rozlišuje aj záporné oznámenie.

môžeš. (oznamovací spôsob) môžeš? (v otázke)

Manuálne prvky jazyka prenášajú prevažne lexikálne (slovné) významy. Nemanuálne prvky jazyka prenášajú prevažne gramatické významy. Lexikálny význam môžeme charakterizovať ako obsah posunku/slova, predstavu, ktorú posunok/slovo vyvoláva. Prostredníctvom lexikálneho významu pomenovávame. Lexikálne významy sú popísané vo výkladových slovníkoch napr. takto: hluchý – 1. neschopný počuť, nepočujúci, 2. neplodný, jalový. Prostredníctvom gramatických významov súvzťažňujeme posunky/slová vo vete. Medzi gramatické významy patria napr. rod, číslo, pád, osoba, čas, vid (Slánská Bímová, in Slánská Bímová – Okrouhlíková, 2008, s. 59).

Na prejav mimiky sa podieľajú oči, ústa, tvár, obočie, brada, mrkanie nosa, záklon hlavy, predklon hlavy a pod. Príklady:

· Oči a obočie – príklady pri slovách: CHCEŠ?, MÔŽEŠ? – pri týchto posunkoch sa objavujú na mimike široko otvorené oči a zdvihnuté obočie, ktorými komunikujúci signalizuje, že sa jedná o otázku, konkrétne o zisťovaciu otázku – chceš?, môžeš? atď. – odpoveď na tieto otázky je áno/nie;

chceš? môžeš?

Iné príklady pri slovách: AKO? ČO? - pri týchto posunkoch sa objavujú na mimike priamo ohúrené oči a zvraštené obočie, ktorými komunikujúci signalizuje, že sa jedná o doplňovaciu otázku – ako?, čo? atď. – odpoveď na tieto otázky vyžaduje obsiahlejšie doplnenie, nielen odpoveď - áno/nie;

ako? čo?

· Ústa a tváre – príklady pri slovách: MALINKÝ, OBROVSKÝ - pri prvom posunku sa objavuje ústa zovreté s vytýčenou špičkou jazyka a tváre trocha utiahnuté. Jedná sa o niečo malé a drobné. Pri druhom posunku sa objavujú plne nafúknuté tváre so zavretými ústami. Jedná sa o čosi veľké a objemné;

malinký obrovský

· Hlava – krátke kývanie hlavou smerom zhora dolu a späť nahor vyjadruje súhlas či potvrdenie pravdivosti. Naopak otáčanie hlavou zľava doprava vyjadruje nesúhlas alebo záporné vo výpovedi. Príklady pri slovách – MUSÍŠ, NEMUSÍŠ:

musíš nemusíš

Mimika je dôležitá pre vetnú skladbu SPJ, rozlišuje jednotlivé typy viet, napríklad otázky, záporné vety, podmieňovacie vety. Bez produkcie mimiky by boli vety v posunkovom jazyku agramatické, aj keby bol slovosled správny. Zároveň bez mimiky, pohybov a pozície hlavy a hornej časti trupu by bolo pre nepočujúcich tlmočenie nudné.

Súčasťou SPJ sú aj špecifické posunky. Tie tvoria v rámci posunkového jazyka zvláštnu skupinu posunkov, ktorá sa vyznačuje tým, že v sebe veľmi často nesie nejaké emócie, pozitívne či negatívne, vyjadrujú rôzne stavy ľudskej psychiky alebo osobný postoj hovoriaceho k niekomu alebo k niečomu a ich hodnoteniu (Vysuček, 2008, s. 12).

Dôležitou súčasťou špecifických posunkov je špecifická nemanuálny prvok jazyka – orálny komponent. Podľa Vysučka (2008, s. 13) orálnym komponentom sa rozumie „taký vizuálny obraz, ktorý vytvárajú ústa v priebehu produkcie posunku, napríklad široko otvorené ústa v tvare „o“, pevne zavreté ústa, kútiky úst stiahnuté dolu, vyplazený jazyk, vibrujúce pery, pery sa krátko otvoria a pevne zavrú, vycerené zuby a pod.“

Orálny komponent nie je odvodený z hovoreného jazyka, to znamená, že sa nejedná o artikulované slovo, ani o jeho časť. Orálny komponent je stály, nemenný výraz v obličaji – mimika sa môže meniť podľa kontextu situácií, v ktorých sa posunok používa (Vysuček, 2008, s. 13).

Na záver môžeme povedať, že manuálne prvky jazyka – komponenty posunku nepatria do neverbálnej komunikácie. Ale nemanuálne prvky jazyka sú dôležité gramatické významy ako u hovoreného jazyka - hlasitosť reči, tempo reči, tón hlasu, sú takzvané paralingvistické prostriedky, patria do neverbálnej komunikácie.

Literatúra:

ČERMÁK, F. Jazyk a jazykověda. 3. vyd. Praha : Karolinum, 2007. ISBN 9788024601540.

NOVÁKOVÁ, R. Nepublikovaná prednáška na FF UK v Prahe. [predmet Úvod do štúdia

jazyka, 21.11.2007].

SLÁNSKÁ - BÍMOVÁ, P. - OKROUHLÍKOVÁ, L. Rysy pŕirozených jazykô. Český znakový

jazyk jako pŕirozený jazyk. Lexikografie. Slovníky českého znakového jazyka. 1. vyd.

Praha : ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-47-5.

ŠEBKOVÁ, H. Mimika v českém znakovém jazyce. z knihy: KUCHAŘOVÁ, L. (Ed.). Jazyk

neslyšících. Praha : FF UK, 2005, s. 47-51.

VOJTECHOVSKÝ, R. Komunikačné formy osôb s poruchou sluchu. [Seminárna práca].

Praha : FF UK, 2008.

VYSUČEK, P. Špecifické znaky v českém znakovém jazyce. 1. vyd. Praha: ČKTZJ, 2008.

ISBN 978-80-87153-54-3.

slovensko - český slovníček