zobrazeno: 6337x

Je jazykoveda posunkového jazyka v úpadku či v prebudení?

zdroj: Infonep 8/2008 publikováno: 16/12/2008

Je jazykoveda posunkového jazyka v úpadku či v prebudení? Na túto hore uvedenú otázku nevieme odpovedať, opýtali sme vvbranvch osôb:

„Pred revolúciou na území Československa na seminári v Starej Lesnej vo Vysokých Tatrách v roku 1984 náš slovenský jazykovedec Jozef Mistrík ako prvý dokázal, že posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk. Potom v roku 1986 bol vydaný Frekvenčný slovník posunkovej reči od Jozefa Mistríka, Štefana Csonku a Ladislava Ubára a Česi – Slovník znakové reči až v roku 1988. Zákon o posunkovej reči hol u nás uzákonený v roku 1995 a Česi až v roku 1998. Tu vidíme, že Česi boli po nás. Teraz robia a robili výskumy o posunkovom jazyku, u nás v súčasnosti nie. Čo sa asi stalo? Stagnácia posunkového jazyka bola zapríčinená úmrtím velikánov Jozefa Mistríka a Štefana Csonku, keďže obaja zomreli v ten istý rok 2000?"

Doc. PhDr. Jozef Štefánik, CSc. (bývalý učiteľ katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, momentál ne viac ako rok pracuje pre Európsku komisiu v Luxemburgu):

„Napriek nepopierateľnému prínosu Mistríka a Csonku sa podľa mňa dopustili prinajmenšom nepresnosti, keď svoj slovník označili/nazvali slovník posunkovej reči (namiesto slovník posunkového jazyka – veď všetky slovníky ktoré poznáte sú slovníky (anglického, slovenského, nemeckého.,,) jazyka, nie reči!) a aj ďalej vždy slovo „ reč " v tejto súvislosti používali. Predsa ak je to nezávislý jazykový systém, tak to je jazyk, a nie jeho realizácia, čiže reč.

Myslím si, že nedostatok záujmu/výskumu v oblasti posunkového jazyka zo strany lingvistov súvisí aj so všeobecné nižším rozvojom všeobecnej, ale najmä aplikovanej lingvistiky v obdohí socialismu. Toto zaostávanie sa až na niektoré oblasti (napr. sociolingvistika) doteraz nepodarilo odstrániť. Ak sa nemýlim, resp. ak sa situácia nezmenila, doteraz neexistuje na slovenských univerzitách/fa­kultách katedra všeobecnej jazykovedy alebo katedra aplikovanej lingvistiky. Všade sú len katedry slovenského jazyka (a literatúry). Myslím, že tých je v SR asi 13(!)."

Mgr. Klaudia Guštafíková (učiteľka Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, oddelenie pedagogika sluchovo postihnutých):

„Roman, páči sa mi záujem Nepočujúcich o posunkový jazyk a teda aj o jeho výskum. Odchodom dvoch velikánov, a tými boli nepochybne Jozef Mistrík a Štefan Csonka, možno začala stagnovať celkovo pedagogika sluchovo postihnutých.

Neviem, či ja osobne som kompetentná odpovedať na takúto dosť závažnú otázku. Môžem snáď povedať, že obdobie predovšetkým od roku 1993 až do roku 2000 považujem v pedagogike sluchovo postihnutých za najplodnejšie obdobie a aj najhodnotnejšie. Samostatná Katedra pedagogiky sluchovo postihnutých vznikla v októbri v roku 1991. V období roku 1995 prišiel na Katedru pedagogiky sluchovo postihnutých významný jazykovedec prof. Jozef Mistrík, ktorý sa stal aj vedúcim katedry. Významne ovplyvnil výskum a vedu v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých. Prof, Mistrík prišiel na Katedru na podnet pána Štefana Csonku, ktorý pôsobil na vtedajšej Katedre. Štefan Csonka vybudoval na katedre pedagogiky sluchovo postihnutých Laboratórium pre výskum komunikácie osôb so SR Keď samostatná katedra zanikla, tak zaniklo aj toto laboratórium pre výskum. Štefan Csonka plánoval vybudovať toto laboratórium ako špičkové pracovisko, chcel ho zabezpečiť prístrojovom technikou a aj odbornými a výskumnými pracovníkmi.

Už v tom čase sa všeobecne pociťoval nedostatok výskumu v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutý'ch. Lenže odborní asistenti na katedre pedagogiky SP museli predovšetkým zabezpečovať výučbu. Málo času ostávalo na dlhodobé a rozsiahle výskumy práve v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých. Treba však priznať, že v tom čase sa dosť často diskutovala o jazyku a nepočujúcich, o jazykovom vývoji, o učení sa jazyku apod. Keď to už vyzeralo, že pracovný tím na katedre je obohatený aj o významného a popredného lingvistu, ako aj ďalších odborníkov – predovšetkým aj psychológa PhDr: Mariána Gromu.CSc, a keď si mnohí mysleli, že do tohto týmu sa prizvú aj ďalší jazykovedci, sociológovia iní odborníci, tak práve iniciátori odišli.

Ja sama dodnes pociťujem, že ich odchodom akoby odišli mnohé myšlienky a otázniky, ktoré by bolo treba riešiť. Dnes už sme spoločná katedra špeciálnej pedagogík)'. Problematiky v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých sa venuje jedna Doc, PaedDr, Darina Tarcsiová, PhD., Mgr: Margita Schmidtová, PhD. a ja. To srne 3 osoby, ktoré musíme zabezpečovať výučbu, viesť bakalárske a diplomové práce a riešiť množstvo vecí, ktoré súvisia s vysokoškolskou prípravou. Okrem nás pôsobí na našej katedre aj Mgr: Jozef Rigo — ale len na čiastočný úväzok.

Myslím si, že na dlhodobý, longitudiálny výskum PJ u nás na Slovensku je nás málo. A čo ja si myslím, že pokiaľ chceme skúmať jazyk je potrebné zangažovať aj Nepočujúcich a aj lingvistov, psychológov… Mal by to byť tím odborníkov z rôznych oblastí. Pravdepodobne výskum by sa mal realizovať na akademickej pôde, ale asi aj v spolupráci s inými inštitúciami – jazykovednými, informačnými, inštitúciami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o osoby so SP, samozrejme dnes by srne mohli spolupracovať aj so zahraničnými univerzitami.

Možno je to aj moja chyba. Chcelo by to viac iniciatívy z mojej strany – napísať projekt a ísť za týmto cieľom. Možno by to stálo za to? Však? Na záver by som si predsa dovolila povedať, že na osôbnosti, akými boli Jozef Mistrík a Štefan Csonka by sa nemalo zabúdať. Možno chýbajú teraz také osobnosti v pedagogike sluchovo postihnutých. Dodnes takmer denne si spomeniem na Štefana Csonku, pardon na pána Štefana Csonku. Bol skutočne osobnosť – bol odborník, bol múdry, mal v sebe entuziazmus, energiu, optimizmus, bol predovšetkým človek s veľkým srdcom a umom. Pre mňa je mojím učiteľom a otcom Nepočujúcich, otcom pedagogiky sluchovo postihnutých.

Možno mnohí nepočujúci o tom neviete, ale on vás už v tom období považoval za Nepočujúcich, veril, že raz dokážete robiť veľké veci. Veril vám. Veril, že raz sa budete aj vy sami zaujímať o svet okolo vás. Nepovažoval Nepočujúcich, ani sluchovo postihnutý'ch za menejcenných. Až po výzve na túto otázku som si uvedomila, že aká škoda, že dnes už medzi nami nie je Štefan Csonka. Naozaj si myslím, že táto osobnosť v dejinách pedagogiky sluchovo postihnutých je nenahraditeľná."

PhDr. Marián Groma, PhD. (vedúci Katedry psychológie a patopsychológie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave):

Najprv by som chcel Vám poďakovať za to, že profesora Mistríka a dr. Štefana Csonku považujete za velikánov. Ano, predovšetkým im patrí vďaka, že dnes máme zákon o posunkovej reči. Oni boli tí, ktorí sa nebáli hovoriť o význame posunkovej reči, o jej používaní ako komunikačného, ale aj vzdelávacieho prostriedku nepočujúcich. Oboch možno považovať, spolu s L. Ubárom, za prvý výskumný tím v oblasti výskumu nášho posunkového jazyka. Veď aj tvorba prvého slovníka je vlastne náročným výskumom (mimochodom viete, že Frekvenčný slovník posunkovej reči získal v r: 1986 ocenenie „Najkrajšia kniha roka "?). Dr: Csonka inicioval seminár o posunkovej reči v Starej Lesnej (veľmi dobre sa na seminár pamätám, aj na to, ako si niektorí neželali, aby sa seminár uskutočnil) Spolupráca pri príprave a organizácii seminára bola excelentná (dr. Pavlovkin, vtedy riaditeľ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, pán Ručkay z vtedajšieho SZSP).

Po seminári odporcovia používania posunkovej reči rezignovali, začali posunkovú reč v prostredí školy viac tolerovať. Dr: Csonkovi sa podarilo dokonca zaviesť na SOU pre SPM v Bratislave na Koceľovej ul. komplexný komunikačný systém (inšpiroval sa vtedy vysoko aktuálnou totálnou komunikáciou).

Dnes už profesora Mistríka a Dr. Csonku medzi nami nemáme. No zostala po nich úprimná, nefalšovaná láska k poznaniu, túžba odpovedať čo posunkový jazyk je, aké tajomstvá skrýva. A sú tu Nepočujúci, mladí, aktívni, so sebavedomím. Dokonca s rozvinutým jazykovedným poznaním. Dnes už netreba, aby prím v skúmaní posunkového jazyka hrali počujúci. Táto etapa je už za nami. My počujúci sme si už svoju úlohu lídrov výskumu posunkového jazyka splnili (aj keď sa nájdu mnohí počujúci, ktorí budú nad touto vetou nespokojne krútiť hlavou, a budú vás žiadať, aby ste sa ich pýtali, či postupujete ako Nepočujúci správne). Dnes je výskum posunkového jazyka bytostným záujmom Nepočujúcich. Verte, že čoraz viac sa stretávam s počujúcimi, ktorých posunkový jazyk fascinuje. Sú to úradníci, študenti, predstavitelia rôznych povolaní Nedávno sa mi jeden manažér pochválil posunkami, ktoré si sám, zo záujmu osvojil, len tak, pre radosť z poznávania neznámeho. Posunkový jazyk vníma verejnosť ako živý a aktuálny fenomén. Tak ho skúmajte aj vy. Začnite niečím drobným: napríklad výskumom posunkových vlastných mien Nepočujúcich.

Zistite, akými pravidlami sa riadi vytvorenie mena osoby v posunkovej reči. Sú to krásne výskumy, ktoré obohacujú nielen poznanie posunkového jazyka na Slovensku, ale vypovedajú o podstate kultúry Nepočujúcich. Dajte výsledky dohromady, nájdite si seminár, konferenciu, na ktorej sa stretávajú jazykovedci. Prekvapte počujúcich odborníkov výsledkami. Vzbuďte u nich záujem o posunkovú reč. Vy, Nepočujúci, môžete na Slovensku nájsť niekoho ako je česká profesorka Macurová (zatiaľ o takej odborníčke na Slovensku neviem).

Zúčastnite sa konferencie o posunkovom jazyku, ktorú organizujú Nepočujúci. Radi cestujete, kontaktujte sa s centrami, pracoviskami výskumu posunkového jazyka. Veľa o všetkom píšte — vy. Nepočujúci. Keď nebudete o posunkovej reči písať vy, keď ju nebudete vy skúmať, zostáva táto úloha nám, počujúcim. Ale potom to opäť budeme my, ktorí si budeme osvojovať právo, že posunkovú reč poznáme najlepšie, my budeme chodiť na zahraničné konferencie a hovoriť o vás a o vašom posunkovom jazyku. Profitujte z poznávania posunkového jazyka vy, tešte sa z výsledkov výskumu vy — Nepočujúci. Vy máte predsa svoj jazyk najradšej!"

Doc. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD. (oddelenie pedagogiky sluchovo postihnutých na Katedre špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave):

„Keď hovoríme o prístupoch k posunkovému jazyku. môžeme hovoriť o dvoch prístupoch. Jeden je tzv. akademický – zameraný na základný výskum posunkového jazyk, jeho fungovanie štruktúru…. ; 2 prístup je tzv. vzdelávací (aplikovaný), ktorý sa snaží o zlepšenie vzdelávania nepočujúcich a v nadväznosti na to sa snaží aj o zlepšenie pozície nepočujúcich v majoritnej spoločnosti (ako využívať posunkový jazyk vo vyučovaní, prečo využívať posunkový jazyk vo vzdelávaní, aké metódy využívať (BI – BI prístup, totálna komunikácia,…)

Na Slovensku sa začalo od začiatku aj sa rozširuje vzdelávací, aplikovaný prístup, ale chýbajú nám aktivity v akademickom prístupe. Chýbajú nám odborníci, mladí ľudia, lingvisti, ktorí by svoju akademickú kariéru realizovali v tejto oblasti. Netýka sa to len nepočujúcich, ale aj počujúcich odborníkov. Preto sa vytvárajú v súčasnosti DVD a ďalšie materiály, ktoré sú úzko spojené s uplatňovaním posunkov o vzdelávaní, ale nerobia sa výskumy v oblasti posunkového jazyka ako takého, čo samozrejme chýba."

Roman Vojtechovský

 

sdílet na Facebooku      Google záložy           vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk

Diskuze a názory k článku

Vložit příspěvek
tu?n?kurz?vapodtr?en?Srtike ThroughGlowst?nov?n?Maqueeform?tovan? textzarovnat dolevavycentrovatzarovnat dopravaodkazEmail Linkhorn? indexdoln? indexuvozovkyListHelp


Pro vložení příspěvku k článku se musíte přihlásit. Nemáte login? Zaregistrujte se. Registrace je zdarma

Nové články a videa
Celostátní sportovní hry sluchově postižené mládeže a dětí — Aplikace Záchranka /2/
08/04/2018 - Česká televize
Celostátní sportovní hry sluchově postižené mládeže a dětí — Aplikace Záchranka
08/04/2018 - Česká televize
Týden diverzity
12/04/2018 - Česká televize
Mezinárodní festival pantomimy Otevřeno 2017
04/04/2018 - Česká televize
Bobista Jakub Nosek
30/03/2018 - Česká televize
Problémy s otěhotněním
24/03/2018 - Česká televize
Centra služeb pro neslyšící a nedoslýchavé
18/03/2018 - Česká televize
Středisko Augustin na Univerzitě Hradec Králové
10/03/2018 - Česká televize
Vícegenerační neslyšící rodiny
01/03/2018 - Česká televize
Tichý svět
12/02/2018 - Česká televize
I neslyšící chtějí pracovat
16/11/2017 - Jaroslava Fuksová
Škola pro sluchově postižené v Holečkově ulici slaví 230 let — Cena Hieronyma Lorma
05/11/2017 - Česká televize
Domácí porody
25/10/2017 - Česká televize
Rezoluce EP o znakovém jazyce
20/10/2017 - Česká televize
Neslyšící řidiči a taxikáři
15/10/2017 - Česká televize
Speciální škola pro sluchově postižené v Radlicích
10/10/2017 - Česká televize

Login 
Přihlašovací jméno:

Heslo:

zapamatovat Zaregistruj se, je to zdarma!
Zapomněl(a) jsi heslo?

nejnovější články z rubriky 
Neslyšící a právo na vlastní jazyk II.
Specifický znak a frazém
SignWriting (bakalářská práce)
Lidský mozek a znakový jazyk
Speciálně pedagogická terminologie ve znakovém jazyce
Nemanuálne prostriedky v slovenskom posunkovom jazyku, resp. českom posunkovom jazyku
Posunkový jazyk je sústava gest? Nie!
Posunkový jazyk v oblasti sexuality
Jak je Znakový jazyk zpracováván v mozku?
Dějiny výzkumu znakového jazyka u nás a v zahraničí
« « « VÍCE « « « VÍCE « « «

nejčtenější články z rubriky 
Prstová abeceda
Poznáváme český znakový jazyk I.
Proč a jak zapisovat znaky českého znakového jazyka
Poznáváme český znakový jazyk II.
Poznáváme český znakový jazyk V. - Specifické znaky
Znakový jazyk
Poznáváme český znakový jazyk VI. - Specifické znaky
Poznáváme český znakový jazyk III.
Morfologie sloves
Výzkum komunikace neslyšících: český znakový jazyk

uživatelé 
Online
registrovaní: 0
neregistrovaní: 56
celkem: 56
Přihlášení

ikonka 

aktuality 
Jak se stát úspěšným neslyšícím
Jak připravit neslyšící na budoucnost?
Manželské vraždění - tlumočené představen
Pražská muzejní noc - přihláška
Aplikace Pexeso – dárek pro neslyšící děti
Chvála sběratelství
EUDY YOUTH CAMP
EUDY JUNIOR CAMP
Poštovní muzeum i pro neslyšící
Festival Colours of Ostrava si nově užijí i ná

RSS kanály 

[CNW:Counter]