foto: Martin Šausa
Dobrý deň, pani Věra, vo svojom živote ste dosiahli mnoho osobných i pracovných úspechov. Jeden z vašich úspechov bola vaša iniciatíva presadenia pozměňovaného návrhu k novele zákona o znakovej reči, z toho vznikol nový Zákon o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých osôb. Prečo bolo treba zmeniť obsah zákona o znakové řeči z roku 1998?
Do zákona sa zasahovalo pôvodne preto, aby sa do nej pridali komunikačné systémy hluchoslepých osôb, to znamená dotykové formy znakového jazyka, znakovanej češtiny a rôzne varianty dotykových foriem prstovej abecedy. Inak všetko malo zostať rovnaké ako predtým. Pretože som bola v expertnej pracovnej skupine, ktorá od júna 2007 novelu zákona spracovávala, dohodla som sa s kolegami z ASNEP a so zástupcami organizácií pre hluchoslepých občanov, že by sme pri tejto príležitosti mohli vylepšiti ten pôvodný text. Cieľom bolo, aby žiadna zo skupín ťažko sluchovo postihnutých osôb nebola diskriminovaná, a aby vedľa znakového jazyka boli uvedené i komunikačné prostriedky riešiace komunikačné problémy ľudí, ktorí znakový jazyk nepoužívajú, napríklad v neskoršom veku ohluchnutých osôb.
foto: Leoš Procházka
Zaprvé bolo do textu zákona pridané niekoľko ďalších komunikačných systémov založených na češtine, takže ten starý termín v názve zákona už novému obsahu nezodpovedal. Nemôžeme predsa za „znakovú reč“ považovať napríklad odzeranie a písanie. Za druhé išlo aj o vývoj terminologický. Terminológia sa časom mení a upresňuje. Kedysi aj u nás bol používaný termín „posunková reč“, neskôr sa začal používať termín „znaková reč“, a teraz ani ten nevyhovuje. Nebudem tu rozoberať lingvistiku, ktorá vysvetľuje, že pojmy „reč“ a „jazyk“ majú rozdielny význam. Poukážem skór na skutočnosť to, že termín „znaková reč" vlastne zastrešoval dva rôzne jazyky: český znakový jazyk a češtinu doplňovanú jednotlivými posunkami (teda znakovanú češtinu). Pred 10 rokmi bolo toto spojenie potrebné z dôvodu ľahšieho prijatia zákona, o ktorý sme sa usilovali asi 5 rokov. Neskôr sa však spojenie oboch jazykov do jediného termínu ukázalo byť nevýhodou. Súvisí to jednak s pokrokom v oblasti vedeckého výskumu znakového jazyka a jednak s rôznymi praktickými problémami. Stávalo sa, že súd objednal „tlmočníka znakovej reči" bez ohľadu na to, či klient potreboval znakový jazyk, alebo len nejakým spôsobom zviditeľnenú češtinu. Napríklad nepočujúci klient potreboval komunikáciu v znakovom jazyku – a bol mu pridelený tlmočník znakovanej češtiny. Alebo naopak, niekto povedzme neovládal znakový jazyk, a predsa mu pridelili tlmočníka znakového jazyka. Často sa to stávalo i pri jednaní na súde, takže klient nedostal plnohodnotnú informáciu o tom, čo hovoria ostatní účastníci, a tým bol veľmi poškodený. Podľa terajšieho zákona to „bolo v poriadku", pretože bol predsa prizvaný tlmočník „znakovej reči". Alebo boli kurzy „znakovej reči". A účastníci vôbec netušili, že sa učia vlastne znakovanú češtinu a nie znakový jazyk. Keď sa potom stretli s nepočujúcim človekom, ktotý používal znakový' jazyk, tak mu často ani nerozumeli.
foto: Leoš Procházka
Vedľa českého znakového jazyka a jeho dotykovej (taktilnej) formy určenej pre hluchoslepých menuje zákon aj deväť komunikačných systémov, ktoré vychádzajú z českého jazyka. Znakovanú čeština je teraz zaradená medzi systémy založené na hovorenej češtine spolu s odzeraním a s prstovou abecedou a všetky špecifické komunikačné systémy hluchoslepých osôb, ako je napríklad Lormova abeceda a vibračná metóda TADOMA. Za významnú novinku považujem i prepis hovorenej reči v reálnom čase, čo je vlastne „písomné tlmočenie " pre osoby, ktoré nepočujú a preferujú češtinu. Od polovice tohtoročného septembra zahájila ČUN v Prahe projekt, ktorý túto službu pti komunikácii poskytuje.
Čo prinesie zákon nepočujúcim a hluchoslepým v Českej republike?
Hlavne rovnosť všetkých komunikačných systémov používaných ľuďmi s ťažkým postihnutím sluchu a s hluchoslepotou. A tiež právo slobodnej voľby komunikačných systémov pre každého. Paradoxne, práve toto právo voľby bolo najťažšie presadzované.
Je logické a samozrejmé, že má človek právo komunikovať tak, ako sám chce. Prečo to teda bolo potrebné dávať do zákona?
Ano, je to logické a samozrejme, že máme právo komunikovat tak, ako potrebujeme. Ale počujúcimi osobami toto právo často nebolo rešpektované. Vtedy boli v zákone pod pojmom „znaková reč" obe komunikačné systémy ako český znakový jazyk, tak aj znakovaná čeština. Teraz je v zákone široká paleta možností, ako komunikovať. Sluchovo postihnutý si môže v rôznych situáciách vybrať pre každý prípad iný komunikačný systém. Je len na jeho vlastnej úvahe, čo si kedy vyberie, všetky sú z hľadiska zákona rovnocenné. Napríklad ohluchnutý človek v praktickom živote viac odzerá, ale keď ide o závažné jednanie, napríklad pri súdnom pojednávaní, alebo v situácii, kedy je odzeranie neľahké, na konferenciách, školeniach a pod., tak tam určite uvíta prepis hovorenej reči v reálnom čase. Pochopiteľne všetko nebude hneď automaticky, musíme o to v konkrétnej situácii sami požiadať. A pre tieto požiadavky máme teraz oporu v zákone.
foto: Martin Novák
Veľmi vám prajem, aby sa vám podarilo do zákona presadiť všetko, čo potrebujete. Veľmi rada vám poskytnem konzultácie a svoje skúsenosti. A pokiaľ by som vám mohla poradiť, je tu dôležitá hlavne vzájomná zhoda a podpora všetkých skupín, ktorých sa zákon týka. Takto sa nám podarilo presadiť podobu zákona i proti vôli niektorých vysokých vládnych úradníkov. Pri presadzovaní zákona nám pomohli nielen zástupcovia organizácií, ale tiež študenti zo škôl, pedagógovia, rodičia nepočujúcich detí, tlmočníci… Veľa ľudí písalo poslancom listy, iní ich osobne navštívili a študenti z dvoch škôl napríklad prišli aj s pedagogickým dozorom a školskými tlmočníkmi do Parlamentu, kde sa zákon prejednával. Tá vzájomná podpora bola úžasná a veľmi to pomohlo ovplyvniť poslancov, ktorí potom pre zákon hlasovali.
Srdečne vám ďakujeme za cenné slová. Dúfajme, že na základe vašich slov naši nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí a osoby s kochleámym implantátom sa budú podieľať na presadzovaní legislatívnych úprav.
Připojte se! 