zobrazeno: 5092x

Rozhovor s Věrou Strnadovou o novele komunikačního zákona

zdroj: Infonep 11/2008 publikováno: 22/11/2008

původní název: Rozhovor s Verou Strnadovou o českom zákone


foto: Martin Šausa
Meno Mgr. Věry Strnadovej pozná možno každý nepočujíici v Česku. Podľa Čechov je považovaná za veľkú osobnosť, ktorá sa dlhé roky venuje zlepšovaniu životných podmienok nepočujúcich. Je tiež autorkou 11 knižných publikácií, z nich 4 vyšli v tomto roku. Věra Strnadova sa podieľala na založeni českej únie nepočujúcich (ČUN) a na vzniku časopisu Unie. V rokoch 1997 – 2002 bola predsedkyňou Asociácie organizácií nepočujúcich, nedoslýchavých a ich priateľov (ASNEP). Od roku 2000 do 2004 bola predsedkyňou Komory SP pri Národnej rade zdravotne postihnutých v ČR. Od roku 2003 sa venuje práci v oblasti skrytých titulkov ako predsedkyňa Komisie pre skryté titulky pri ASNEP a teraz je i predsedkyňou novej Komisie pre pripomienkovanie zákonov pri ASNEP. Všetky tieto funkcie robila vo svojom voľnom Čase zadarmo. Je Čestnou Členkou ASNEP, ČUN, Oblastnej únie nepočujúcich Olomouc a Komory tlmočníkov znakového jazyka. Dlhé roky sa podieľa na presadzovaní legislatívnych úprav v prospech nepočujúcich osôb. K úspechom patrí i zákonná povinnosť zaviesť DVD z českej produkcie českými titulkami. Od pondelka 20. októbra 2008 platí v Česku nový zákon č. 384 2008 o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých osôb. na ktorom sa Vera Strnadova významnou mierou podieľala. Položili sme jej preto niekoľko otázok, aby sme našich čitateľov s dôvodom týchto legislatívnych zmien zoznámili.

Dobrý deň, pani Věra, vo svojom živote ste dosiahli mnoho osobných i pracovných úspechov. Jeden z vašich úspechov bola vaša iniciatíva presadenia pozměňovaného návrhu k novele zákona o znakovej reči, z toho vznikol nový Zákon o komunikačných systémoch nepočujúcich a hluchoslepých osôb. Prečo bolo treba zmeniť obsah zákona o znakové řeči z roku 1998?

Do zákona sa zasahovalo pôvodne preto, aby sa do nej pridali komunikačné systémy hluchoslepých osôb, to znamená dotykové formy znakového jazyka, znakovanej češtiny a rôzne varianty dotykových foriem prstovej abecedy. Inak všetko malo zostať rovnaké ako predtým. Pretože som bola v expertnej pracovnej skupine, ktorá od júna 2007 novelu zákona spracovávala, dohodla som sa s kolegami z ASNEP a so zástupcami organizácií pre hluchoslepých občanov, že by sme pri tejto príležitosti mohli vylepšiti ten pôvodný text. Cieľom bolo, aby žiadna zo skupín ťažko sluchovo postihnutých osôb nebola diskriminovaná, a aby vedľa znakového jazyka boli uvedené i komunikačné prostriedky riešiace komunikačné problémy ľudí, ktorí znakový jazyk nepoužívajú, napríklad v neskoršom veku ohluchnutých osôb.


foto: Leoš Procházka
Prečo bol z textu i z názvu zákona odstránený termín „znaková reč"? Namiesto termínu znaková reč (pozn. autora – na Slovensku posunková reč) sa teraz používa termín znakový jazyk (pózu. autora – na Slovensku posunkový jazyk). Je v tom nejaký veľký rozdiel?

Zaprvé bolo do textu zákona pridané niekoľko ďalších komunikačných systémov založených na češtine, takže ten starý termín v názve zákona už novému obsahu nezodpovedal. Nemôžeme predsa za „znakovú reč“ považovať napríklad odzeranie a písanie. Za druhé išlo aj o vývoj terminologický. Terminológia sa časom mení a upresňuje. Kedysi aj u nás bol používaný termín „posunková reč“, neskôr sa začal používať termín „znaková reč“, a teraz ani ten nevyhovuje. Nebudem tu rozoberať lingvistiku, ktorá vysvetľuje, že pojmy „reč“ a „jazyk“ majú rozdielny význam. Poukážem skór na skutočnosť to, že termín „znaková reč" vlastne zastrešoval dva rôzne jazyky: český znakový jazyk a češtinu doplňovanú jednotlivými posunkami (teda znakovanú češtinu). Pred 10 rokmi bolo toto spojenie potrebné z dôvodu ľahšieho prijatia zákona, o ktorý sme sa usilovali asi 5 rokov. Neskôr sa však spojenie oboch jazykov do jediného termínu ukázalo byť nevýhodou. Súvisí to jednak s pokrokom v oblasti vedeckého výskumu znakového jazyka a jednak s rôznymi praktickými problémami. Stávalo sa, že súd objednal „tlmočníka znakovej reči" bez ohľadu na to, či klient potreboval znakový jazyk, alebo len nejakým spôsobom zviditeľnenú češtinu. Napríklad nepočujúci klient potreboval komunikáciu v znakovom jazyku – a bol mu pridelený tlmočník znakovanej češtiny. Alebo naopak, niekto povedzme neovládal znakový jazyk, a predsa mu pridelili tlmočníka znakového jazyka. Často sa to stávalo i pri jednaní na súde, takže klient nedostal plnohodnotnú informáciu o tom, čo hovoria ostatní účastníci, a tým bol veľmi poškodený. Podľa terajšieho zákona to „bolo v poriadku", pretože bol predsa prizvaný tlmočník „znakovej reči". Alebo boli kurzy „znakovej reči". A účastníci vôbec netušili, že sa učia vlastne znakovanú češtinu a nie znakový jazyk. Keď sa potom stretli s nepočujúcim človekom, ktotý používal znakový' jazyk, tak mu často ani nerozumeli.


foto: Leoš Procházka
Čo nový zákon o komunikačných systémoch obsahuje?

Vedľa českého znakového jazyka a jeho dotykovej (taktilnej) formy určenej pre hluchoslepých menuje zákon aj deväť komunikačných systémov, ktoré vychádzajú z českého jazyka. Znakovanú čeština je teraz zaradená medzi systémy založené na hovorenej češtine spolu s odzeraním a s prstovou abecedou a všetky špecifické komunikačné systémy hluchoslepých osôb, ako je napríklad Lormova abeceda a vibračná metóda TADOMA. Za významnú novinku považujem i prepis hovorenej reči v reálnom čase, čo je vlastne „písomné tlmočenie " pre osoby, ktoré nepočujú a preferujú češtinu. Od polovice tohtoročného septembra zahájila ČUN v Prahe projekt, ktorý túto službu pti komunikácii poskytuje.

Čo prinesie zákon nepočujúcim a hluchoslepým v Českej republike?

Hlavne rovnosť všetkých komunikačných systémov používaných ľuďmi s ťažkým postihnutím sluchu a s hluchoslepotou. A tiež právo slobodnej voľby komunikačných systémov pre každého. Paradoxne, práve toto právo voľby bolo najťažšie presadzované.

Je logické a samozrejmé, že má človek právo komunikovať tak, ako sám chce. Prečo to teda bolo potrebné dávať do zákona?

Ano, je to logické a samozrejme, že máme právo komunikovat tak, ako potrebujeme. Ale počujúcimi osobami toto právo často nebolo rešpektované. Vtedy boli v zákone pod pojmom „znaková reč" obe komunikačné systémy ako český znakový jazyk, tak aj znakovaná čeština. Teraz je v zákone široká paleta možností, ako komunikovať. Sluchovo postihnutý si môže v rôznych situáciách vybrať pre každý prípad iný komunikačný systém. Je len na jeho vlastnej úvahe, čo si kedy vyberie, všetky sú z hľadiska zákona rovnocenné. Napríklad ohluchnutý človek v praktickom živote viac odzerá, ale keď ide o závažné jednanie, napríklad pri súdnom pojednávaní, alebo v situácii, kedy je odzeranie neľahké, na konferenciách, školeniach a pod., tak tam určite uvíta prepis hovorenej reči v reálnom čase. Pochopiteľne všetko nebude hneď automaticky, musíme o to v konkrétnej situácii sami požiadať. A pre tieto požiadavky máme teraz oporu v zákone.


foto: Martin Novák
Mohli by ste na záver odkázať zopár slov našim nepočujúcim, nedoslýchavým, ohluchnutým Slovákom a osobám s kochleárnyin implantátom?

Veľmi vám prajem, aby sa vám podarilo do zákona presadiť všetko, čo potrebujete. Veľmi rada vám poskytnem konzultácie a svoje skúsenosti. A pokiaľ by som vám mohla poradiť, je tu dôležitá hlavne vzájomná zhoda a podpora všetkých skupín, ktorých sa zákon týka. Takto sa nám podarilo presadiť podobu zákona i proti vôli niektorých vysokých vládnych úradníkov. Pri presadzovaní zákona nám pomohli nielen zástupcovia organizácií, ale tiež študenti zo škôl, pedagógovia, rodičia nepočujúcich detí, tlmočníci… Veľa ľudí písalo poslancom listy, iní ich osobne navštívili a študenti z dvoch škôl napríklad prišli aj s pedagogickým dozorom a školskými tlmočníkmi do Parlamentu, kde sa zákon prejednával. Tá vzájomná podpora bola úžasná a veľmi to pomohlo ovplyvniť poslancov, ktorí potom pre zákon hlasovali.

Srdečne vám ďakujeme za cenné slová. Dúfajme, že na základe vašich slov naši nepočujúci, nedoslýchaví, ohluchnutí a osoby s kochleámym implantátom sa budú podieľať na presadzovaní legislatívnych úprav.

Roman Vojtechovský

 

sdílet na Facebooku      Google záložy           vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk

Diskuze a názory k článku

Vložit příspěvek
tu?n?kurz?vapodtr?en?Srtike ThroughGlowst?nov?n?Maqueeform?tovan? textzarovnat dolevavycentrovatzarovnat dopravaodkazEmail Linkhorn? indexdoln? indexuvozovkyListHelp


Pro vložení příspěvku k článku se musíte přihlásit. Nemáte login? Zaregistrujte se. Registrace je zdarma

Nové články a videa
Tichý svět
12/02/2018 - Česká televize
I neslyšící chtějí pracovat
16/11/2017 - Jaroslava Fuksová
230 let škola pro sluchově postižené v Holečkově ulici — Cena Hieronyma Lorma
05/11/2017 - Česká televize
Domácí porody
25/10/2017 - Česká televize
Rezoluce EP o znakovém jazyce
20/10/2017 - Česká televize
Neslyšící řidiči a taxikáři
15/10/2017 - Česká televize
Speciální škola pro sluchově postižené v Radlicích
10/10/2017 - Česká televize
Konference odhalila tajemství znakového jazyka
15/02/2017 - Lucie Křesťanová
Ze zákulisí natáčení pohádky Nepovedený čert
15/01/2017 - Česká televize
Raná péče o neslyšící děti
22/11/2016 - Česká televize
Lékařka Eva Francová
20/11/2016 - Česká televize
Deaf Friendly
15/11/2016 - Tiché zprávy
Základy sexuální výchovy
12/11/2016 - Česká televize
Migrace, kultura, náboženství
10/11/2016 - Česká televize
Poradenské centrum pro neslyšící a nedoslýchavé Kroměříž
07/11/2016 - Česká televize
Pracovní příležitosti pro neslyšící
05/11/2016 - Česká televize

Login 
Přihlašovací jméno:

Heslo:

zapamatovat Zaregistruj se, je to zdarma!
Zapomněl(a) jsi heslo?

nejnovější články z rubriky 
Konference o vznikajícím Centru online komunikace
Když se řekne TKOSP
Diskriminace neslyšících u soudu?
Neverbální komunikace dětí
Končí diskriminace osob se sluchovým postižením před českými soudy?
Opravdu je to tam napsané?
Bariéry pre nepočucúcich. nedostatok kvalifikovaných tlmočníkov a asistentov
Jazyky v komunikaci českých neslyšících: český znakový jazyk a psaná čeština
Využití znakového jazyka u dětí s KI
Neslyšící lidé před českými soudy
« « « VÍCE « « « VÍCE « « «

nejčtenější články z rubriky 
Zákon o komunikačních systémech neslyšících a hluchoslepých osob
Jak komunikovat s neslyšícími
Některá pravidla chování ve společenství neslyšících
Desatero pro komunikaci s neslyšícím člověkem za přítomnosti tlumočníka
Desatero komunikace s osobami se sluchovým postižením
Gesta a mimika - a dorozumívání neslyšících
Bariéry pro neslyšící ve veřejné dopravě
Novela zákona o znakové řeči
Jazyk a hluchota
Jak komunikovat s neslyšícím klientem?

uživatelé 
Online
registrovaní: 0
neregistrovaní: 23
celkem: 23
Přihlášení

ikonka 

aktuality 
Aplikace Pexeso – dárek pro neslyšící děti
Chvála sběratelství
EUDY YOUTH CAMP
EUDY JUNIOR CAMP
Poštovní muzeum i pro neslyšící
Festival Colours of Ostrava si nově užijí i ná
15. Pražská muzejní noc i pro neslyšící
Švandovo divadlo zve na představení s českými
Jak ploul strejda František

RSS kanály 

[CNW:Counter]