Deaflympiáda mala „oukej“ len v logu

Mnohé z toho, čo sa dialo okolo deaflympiády však malo k „oukej" ďaleko. Minulotýždňové rozhodnutie vedenia Medzinárodného výboru športu nepočujúcich (ICSD) podujatie odvolať bolo vyústením nedôvery k Slovenskému deaflympijskému výboru na čele s Jaromírom Rudom, ktorú cítiť aj na Slovensku.

Ruda v utorok ako prezident Slovenského deaflympijského výboru v mene jeho výkonnej rady aj organizačného výboru zimnej deaflympiády 2011 podpísal vyhlásenie, podľa ktorého obe organizácie v sobotu a nedeľu intenzívne rokovali s mestami, obcami aj s podnikateľskými subjektmi o situácii, čo vznikla odvolaním hier v Tatrách.

Medzitým bol ešte pondelok. V ten deň mal byť Ruda na pojednávaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Ako nám povedala sudkyňa Eva Korbeľová, namiesto seba opätovne poslal „péenku", tentoraz od inej lekárky ako minule. Po bezmála roku sa pre obštrukcie ešte nedostala ani k tomu, aby rozhodla, či prijme obžalobu, podľa ktorej sa mal spolupodieľať na sprenevere 1,6 milióna eur sponzorských financií na deaflympiádu. „Prípad je odročený na neurčito, idem zisťovať jeho zdravotný stav," povedala zjavne nabrúsená sudkyňa.

Na zozname dlžníkov

Ruda bol v súvislosti s týmto obvinením vo vyšetrovacej väzbe. Dokonca aj v septembri 2008, keď ako hostiteľ mal sedieť na mimoriadnom kongrese Medzinárodného výboru športu nepočujúcich v bratislavskom hoteli Radisson.

Neskôr ho na poste prezidenta domáceho deaflympijského výboru vystriedal Peter Pástor, ale po čase hnutie Rudu vzalo na milosť a opäť mu začal šéfovať.

„Eseročka" deaflympijského výboru MSSDV podľa portálu dlznici.sk má len na sociálnom poistení nedoplatok 112 949 eur, ďalšie dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Podľa jedného z bývalých pracovníkov výboru v stredajšom spravodajstve televízie Markíza, viacerým zamestnancom dlhuje mzdy. Medzi dlžníkmi poisťovní figuruje aj Rudova firma er.jőr., s. r. o.

Deaflympijský prezident napriek pôvodnému prísľubu na naše otázky odmietol odpovedať s odvolaním sa na to, že „sa týkajú aj iných subjektov a je to potrebné prerokovať aj s nimi".

Štát nedal ani cent

Zimnú deaflympiádu 2011 získalo Slovensko bez boja. Na kongrese Medzinárodného výboru športu nepočujúcich v januári 2005 v austrálskom Melbourne sa o ňu nikto iný neuchádzal. „Za všetci, proti nula, traja sa zdržali," píše sa v komuniké z kongresu.

„Pán Ruda vtedy žiadal štátnu garanciu," spomína si bývalý generálny riaditeľ sekcie športu na ministerstve školstva Stanislav Kosorin, „ale podmienili sme ju projektom, a keďže nijaký nepredložil, nedostal ju."

Jeho nástupca Pavol Macko tvrdí, že seriózneho projektu svetovej deaflympiády sa nedočkal dodnes: „Deaflympiáda sa nedostala ani na gremiálku ministra, nieto do vlády."

Slovenský deaflympijský výbor na ňu tento rok žiadal od štátu 690 000 eur, no nepriklepli mu ani cent.

„V období, keď výboru šéfoval pán Pástor, sme prejavili ochotu pomôcť aspoň v materiálnych veciach, aj sme dohodli možný scenár na tri roky v celkovom objeme 12 miliónov vtedajších slovenských korún, ale to vyžadovalo predložiť projekty, a nijaké vyhovujúce neprišli," konštatuje Macko.

Generálny riaditeľ sekcie športu nevie, odkedy je Ruda znova prezidentom Slovenského deaflympijského výboru. „Žiadal som ho, aby predložil zápisnicu z valného zhromaždenia, ale dodnes ju nedoručil," vraví. „Čudujem sa tatranským primátorom a starostom, že sa dali poblázniť. Varovali sme ich, aby boli opatrní."

Staré dlhy a nové sľuby

Medzinárodný výbor športu nepočujúcich od nástupu Brita Craiga Crowleyho do funkcie prezidenta v septembri 2009 prípravy deaflympiády monitoroval, zvlášť insolventnosť slovenských organizátorov a ich dlhy doma aj v zahraničí.

V januári 2010 poslal do Tatier inšpekciu a po nej si memorandom stanovil tri podmienky, pričom ich označil za žltú kartu.

Prvou bolo vymenovanie predsedu Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry a známeho lyžiarskeho odborníka Petra Chudého za vrchného výkonného úradníka, akéhosi styčného dôstojníka riadeného Medzinárodným výborom športu nepočujúcich.

Podľa druhej mal slovenský výbor vypracovať detailný logistický plán prípravy s prioritou finančného. Tretia požadovala predloženie bankového potvrdenia o dvoch miliónoch eur na peňažnom účte.

„Dva milióny mali stáť prípravy a usporiadanie samotnej deaflympiády," vysvetľuje Chudý, ktorého do funkcie vymenovali 13. februára. „Okrem bankovej garancie v tejto výške však svetová deaflympijská organizácia od slovenskej požadovala aj zaplatenie starých dlhov u zahraničných partnerov, napríklad za tlmočnícke služby alebo za športové oblečenie. Ďalšie dlhy vznikli vlaňajším náborom zamestnancov do organizačného výboru, ktorí nedostali výplaty a vyhodili ich. Navyše, Slovenský deaflympijský výbor sľúbil mestám pomôcť s investíciami na rekonštrukciu športovísk - Levoči, Kežmarku či Spišskej Novej Vsi..."

Problém dvoch miliónov

Prvý termín exekutívy Medzinárodného výboru športu nepočujúcich znel 28. február. Potom ich bolo ešte niekoľko.

„Ruda operoval tvrdením, že má finančné prísľuby zahraničných partnerov. Odmietol mi to však preukázať s odôvodnením, že ide o dôverné bankové materiály. Nielen mne, aj primátorom," tvrdí Chudý.

„Dvadsiateho siedmeho apríla bol v Londýne u prezidenta Craiga Crowleyho, ale zrejme ani jeho nepresvedčil. Tretieho mája som vedeniu Medzinárodného výboru športu nepočujúcich oznámil, že abdikujem na funkciu, pretože nie som schopný pomôcť splniť požiadavky." Šiesteho padlo rozhodnutie exekutívy o zrušení 17. zimných deaflympijských hier v Tatrách.

„Neexistencia týchto prostriedkov na účte (2 milióny eur) nemá nijaký kritický vplyv na prípravu hier," tvrdí vyhlásenie Slovenského deaflympijského výboru a organizačného výboru.

„Tých termínov bolo naozaj viacero," priznáva primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. „Postup medzinárodného výboru však nebol štandardný, aj keď sme ho akceptovali. Preto som prezidenta Crowleyho listom požiadal o prehodnotenie rozhodnutia."

Mokoš potvrdil, že dva milióny eur treba čisto na priebeh a organizáciu hier. Na otázku, či existoval prísľub finančného príspevku na modernizáciu športovísk od Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, odpovedal: „O tom neviem, to je vec Rudu. Podľa mojich vedomostí ho mal dať Slovenský deaflympijský výbor, nie svetový."

Vysoké Tatry sú vraj z obliga. „My sme opatrní, kým nie sú na účte peniaze, nezačneme ani projektové prípravy. Deaflympiáda nestála mesto - obrazne - ani korunu," ubezpečuje Mokoš.

V Kežmarku aj v Levoči sa však už stavia. Podľa Petra Becka, spoločníka a konateľa Prvej popradskej developerskej, s. r. o., „na základe riadneho obchodného kontraktu so Slovenským deaflympijským výborom".

Beck, ktorý doterajšie náklady odhadol na 9,2 milióna eur, verí, že svetová organizácia deaflympiádu Tatrám vráti.

Zatiaľ zmene verdiktu nič nenasvedčuje. Nevedno, kde zoženie slovenské deaflympijské hnutie toľko financií, koľko nasľubovalo, keď deaflympiáda na Slovensku nebude. Dokonca, ani keď bude.

autor: Marián Šimo

zdroj: sme.sk