Informační portál o světě neslyšících
Doporučujeme: ASNEP Pevnost ČUN Česká televize
zobrazeno: 5234x

Rozhovor s prvým nepočujúcim profesorom v Európe

zdroj: Infonep 7-8/2009, s. 5. ISSN 1337-5679
publikováno: 17/08/2009

39-ročný Prof. Dr. Christian Rathmann, PhD. je nemecký jazykovedec a predseda Ústavu jazykov, literatúry a mediálnych štúdií na univerzite k Hamburgu. Je prvým nepočujúcim profesorom nielen k Nemecku, ale aj k Európe. Je nástupcom zakladateľa Inštitútu nemeckého posunkového jazyka - Siegmund Prillwitz. Zastihli sme ho na seminári Európskej únie nepočujúcich, ktorý sa uskutočnil koncom mája k Prahe.

Mohol by si sa nám predstaviť a niečo o sebe povedať?

Volám sa Christian Rathmann, narodil som sa ako nepočujúci, vychodil som školy pre nepočujúcich k Nemecku, študoval som na univerzite k Nemecku. Najprv som chcel učiť nepočujúce deti, neskôr som sa ubral k lingvistike posunkového jazyka. Potom som šiel študovať do Ameriky, tam som zostal 11 rokov. Získal som titul magistra a neskôr aj doktorandský titul, neskôr som tam aj pracoval. Skôr ako som sa vrátil domov do Nemecka, 1 rok som učil nepočujúcich na vysokej škole k Bristole. Momentálne riadim Inštitút nemeckého posunkového jazyka, teórie komunikácie a kultúry nepočujúcich. Čiže učím, robím výskum a "manažujem".

Vieme, že si sa nedávno stal profesorom. Ako sa cítiš?

Vôbec sa tým nepýšim, že som profesorom. Keď som bol k Amerike, stretával som sa aj s nepočujúcimi, ktorí mali titul profesora. Viem, vnímajú ma ako prvého nepočujúceho profesora k Európe. Dúfam, že sa časom objavia ďalší nepočujúci, ktorí budú nosiť tento titul. Na to, že som profesorom, nepoukazujem.

Venuješ sa k Nemecku lingvistike posunkového jazyka. Podľa histórie bolo Nemecko silným zástancom orálneho prístupu (v Lipsku sa k roku 1778 založil 2. ústav pre nepočujúcich k Európe) Ako to vnímaš ty?

Vtedy, keď sa zakladal ústav pre nepočujúcich, nepočujúci pobývali na internáte a posunkovali medzi sebou. V škole sa vyučovalo orálnou metódou, ale nepočujúci boli vždy spolu ako 1 komunita. Nevidím k tom paradox, nepočujúci vždy budú medzi sebou komunikovať posunkovým jazykom a zachovávajú aj kultúru nepočujúcich. Nemajú to k mysli, ale k podvedomí. Bol by som rád, keby bolo aj viac nepočujúcich pedagógov. Pokiaľ nepočujúci nestratia svoju identitu, potom je to všetko k poriadku.

Venuješ sa posunkovému jazyku, čo myslíš aká bude budúcnosť posunkového jazyka? Vieme, k dnešnej dobe narastá množstvo detí s kochleárnym implantátom. Posunkový jazyk sa udrží, alebo bude upadať?

Ja si myslím, že sa udrží. Vieme, polovica detí s kochleárnym implantátom sa naučí perfektne hovoriť, polovica však nie. Kochleárny implantát neurobí z nepočujúceho človeka počujúceho a dokonale hovoriaceho. Bude ako nedoslýchavý. Aj u nedoslýchavých môžeme rozlišovať ľudí ľahko nedoslýchavých a ťažko nedoslýchavých. Posunkový jazyk je jazykom komunity nepočujúcich. Dôležité je však, aby sa naďalej udržovali organizácie nepočujúcich, robili sa výskumy posunkového jazyka a aby sa posunkový jazyk zviditeľňoval prostredníctvom internetu, médií. Posunkový jazyk prechádzal mnohými krízami, ale nikdy nehrozil zánik. Napr. k roku 1880 počas Milánskeho kongresu zakázali, aby učili nepočujúci pedagógovia. Metóda výučby bola iná. Zanikla tým komunita nepočujúcich, kultúra nepočujúcich a posunkový jazyk? Nie. Ako druhý príklad uvediem: počas vlády A. Hitlera, nepočujúci sa museli dať sterilizovať, ako aj k Amerike. Rodilo sa tým menej nepočujúcich, ale posunkový jazyk nezanikol. Dôležité je, aby nepočujúci boli sebavedomí a nestrácali identitu. Nepočujúci musia sami o sebe rozhodovať a nie, aby za nich rozhodovali počujúci. Takto potom posunkový jazyk zostane naďalej. Taký je môj názor.

Skupina nepočujúcich je jazyková a kultúrna menšina, alebo etnická menšina?

To je to isté.

Myslel som, že je k tom nejaký rozdiel.

Nie, to je to isté. Do etnickej menšiny spadá kultúrna a jazyková menšina a zachovanie kultúrneho dedičstva. Keby to nebola etnická menšina, znamená to, že by sa nerodili nepočujúce deti nepočujúcim rodičom. Ale rodia sa.

Ďakujeme za rozhovor.


 
sdílet na Facebooku      Google záložy           vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk

Nové články a videa

více článků     více videí